Nepoškvrnené počatie

Najhroznejším protivníkom človeka nie sú také živly, ako povodeň, požiar, zemetrasenie, hurikán, či výbuch sopky. Všetky tieto kataklizmy možno v istej miere predvídať a možno sa pred nimi zabezpečiť. Súčasne nie sú to ani dravé zvieratá, ktorých je čoraz menej a treba ich skôr ochraňovať. Ťažko je hovoriť o ohrození človeka, hoci človek, ak disponuje silou, môže byť nebezpečný. Najväčšie ohrozenie nášho života pochádza je zo strany vírusov, a teda nepriateľa, ktorý nie je okom viditeľný a napáda v skrytosti. Väčšinu mimoriadne nebezpečných chorôb spoznávame až po istej etape ich vývoja. Zo skúsenosti vieme, že často toto ochorenie je také pokročilé, že na záchranu pacienta je už neskoro. S týmito hroznými nepriateľmi neustále bojuje, často na zásade pretekov, medicína. Ona vedie najväčšiu bitku o život súčasného človeka. Obrazy ohrození dočasnej existencie človeka možno použiť k úvahe o ohrozeniach nášho ducha. I tu je nepriateľov veľa, a tí sú známy či už podľa ostrých klov (Diabol ako revúci lev obchádza a hľadá koho by zožral), alebo podľa rýchlej činnosti, podľa vzoru jedovatých hadov, škorpiónov alebo  muchotrávky nie sú najhroznejšie, hoci aj oni dokážu usmrtiť dušu. Najhroznejšie je zlo vírusov ducha, takých ako žiadostivosť, nečistota, závisť, lenivosť, a pod. Tieto vírusy sa dostávajú do našich sŕdc a dlhé časové obdobie sa nebadane vyvíjajú. Aj vážnejšie objavy ukazujú ochorenie a to často v pokročilom štádiu, ktoré je ťažko možno vyliečiť. Hrôzu situácie zväčšuje fakt, že niektoré z týchto chorôb majú znaky epidémií. Sú nákazlivé a bleskovo sa prenášajú na iných. Boj s chorobami ducha si vyžaduje zorganizovanú inštitúciu, ktorá sa podobá zdravotnej službe. Tak sa aj stalo. Takouto inštitúciou, ktorá zápasí s chorobami ducha je Cirkev. V centre jej uzdravujúcej činnosti je sviatosť pokánia. Sám Kristus ako dokonalý Lekár sa dotýka a uzdravuje, predpisuje recepty, podáva metódy rekonvalescencie a návratu k plnosti síl. Vedľa Krista stojí Jeho Matka. Ona má, ako jediná, a najlepšia Božia ošetrovateľka, privilégium podobné tomu privilégiu, ktoré má jej Syn – je úplne odolná voči všetkým útokom zla. Žiaden zárodok duchovných chorôb – dokonca ani na zlomok sekundy – sa nikdy nezastavil v jej srdci. To spôsobuje, že ona sa môže bezpečne skloniť nad každým hriešnikom, dokonca „nakazeným morom“. Pretože miluje hriešnika, záleží jej na jeho vyzdravení, a neodíde od neho tak dlho, pokiaľ môže bojovať o jeho zdravie. Lekármi duší sú z Ježišovho ustanovenia spovedníci. Oni však nemajú túto odolnosť na zlo. Skláňajú sa nad hriešnikom, dokonale ho chápu, lebo sami majú vo svojich dejinách zaznačené rôzne ochorenia. V skutočnosti vyliečené milosrdenstvom Božím, ale zaznačené. Tento nedostatok odolnosti kňaza na zlo, na hriech ho vedie k pokore a núti ho hľadať pomoc u tej, ktorá je odolná na každý hriech. Túto pomoc potrebuje tak sám spovedník, ako i každý penitent. Spovedník – aby, keď sa zaoberá hriešnikmi, nenavykol si na choroby a neuznal ich za normály stav. Vtedy jestvuje vážne nebezpečenstvo, že podcení choroby a sám na ne ochorie. V tejto situácii stretnutie s Nepoškvrnenou Matkou je skvelou šancou pre spovedníka. Ona mu totiž dáva istú účasť na svojej odolnosti na hriech a stará sa o zachovanie ostražitosti, aby nákaza ducha nebola podcenená. Ona tiež bdie, keď vidí najmenšie prejavy choroby v srdci spovedníka. Nepoškvrnená Matka sa skláňa aj nad každým penitentom. Spoveď trvá krátko. Spovedník počúva raz na jednej, raz na druhej strane spovednice. Tento pohyb hlavy je jediný čas, potrebný na prípravu od jedného hriešnika, ktorý robí pokánie, na druhého. Kajúcnici sa menia, podobne ako pacienti, ktorí čakajú v čakárni na stretnutie s lekárom. Lekár ich posila s receptom a dobrou radou, ktorá vedie na cestu postupného návratu zdravia. Spovedník sa ich dotýka milosťou Krista, čiže lieči duš, a najčastejšie zveruje obráteného hriešnika Nepoškvrnenej Matke. Spoveď, to nie je len zopakovanie potešujúcich slov Ježiša: Nikto ťa neodsúdil, (...) Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a viac nehreš (Jn 8, 10), ale je to odovzdanie novoobráteného od starostlivosti Nepoškvrnenej. Táto Božie ošetrovateľka vykonáva rekonvalescenciu tak dlho, ako nikto iný z ľudí. Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, to je príležitosť vzdávať vďaky za Božiu ošetrovateľku, ktorá bdie pri každom hriešnikovi a každom spovedníkovi. Privilégiu odolnosti na hriech dovoľuje je zotrvať na fronte neustáleho zápasu o duchovné zdravie ľudskej rodiny.