Kardinál Paul Cullen

V Dubline, hlavnom meste Írska, je už hlboká noc. Vonku zúri víchor a nečas. Všade tma ako v rohu. Posol z hotela prvej triedy zaklope na bránu blízkeho arcibiskupského paláca a žiada rýchlo kňaza k istému ťažko chorému hosťovi. Kňaz bez váhania vyjde do ulíc za svojim sprievodcom. Chorý sa vyspovedal a prijal ešte pri vedomí Eucharistiu a pomazanie chorých. O niekoľko minút neskôr dokonal. Majiteľ hotela, bol to protestant, pozval potom kňaza vypiť si niečo teplého. Medzi rečou nadhodil: „Vaši biskupi a kňazi majú všetkého. A vy, jednoduchí kňazi, musíte sa potĺkať po ulici v takomto nečase. Váš pán kardinál si teraz zaiste popíja vo vykúrenom salóne.“ Kňaz odpovedá: „Nie všetci sú taký akými ich opisujete. A vidím, že nie ste dostatočne dobre informovaný o našich biskupoch a najmä o našom kardinálovi....“ Ste si o tom istý? - pýta sa hotelier, ktorého sa odpoveď nemilo dotkla. Celkom istý. Ale, prepáčte, kto ste vy? Cullen. Vy ste kardinál Cullen? ... Odpusťte, Eminencia, odpusťte! Čo ma to len napadlo, kritizovať kardinála... Idem hneď rozkázať pre vás koč. Hotelier bol samá úcta a úslužnosť. Kardinál však pokojne odvetil: „Nie priateľu. Ďakujem vám! Prišiel som peši, a tak sa i vrátim. Nečasu sa nebojím.“ Čo viedlo kardinála Cullena k tomu, aby šiel zaopatriť ťažko chorého? Bola to Kristova láska k chorému. Aj on je jeden z nástupcov apoštolov, ktorých si Ježiš vyvolil, aby prostredníctvom nich ostal prítomný medzi ľuďmi. Preto si Pán Ježiš vyvolil apoštolov a prisľúbil im, že z nich urobí rybárov ľudí. Oni s ním ostali natrvalo. Chodili s ním, počúvali jeho učenie, boli očitými svedkami jeho zázrakov, osvojili si jeho myšlienky, city a správanie. Vysvetľoval im pravdy, ktoré hlásal všetkým. Peter mal byť hlavou apoštolov. Ježiš mu to prisľúbil už v Cezarei Filipovej, kde Peter v mene apoštolov vyznal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu odpovedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.“