V malom parížskom kostolíku sa konala príprava detí na prvé sväté prijímanie. Kňaz im rozprával o tom, ako má žiť kresťan, ktorý nosí v srdci Pána Ježiša: „Ak by vás lákalo zlo v každodennom živote, povedzte: „Nemôžem, nechcem a nesmiem. Nesiem v srdci Ježiša!“ Oči detí žiarili akoby chceli kňazovi povedať: „Buď spokojný, bez starosti, my zostaneme verné.“ Potom prišiel veľký deň prvého svätého prijímania. Pán farár s láskou a radosťou rozdával deťom telo Pána Ježiša. Zrazu zastal pred posledným chlapcom a s rozochvením mu podával Eucharistiu. Prečo sa zrazu tak znepokojil? Albert, ktorý pred ním kľačal, bol synom známeho lupiča. Hlad a bieda sa odrážali v chlapcových očiach. Aj zlo už vrylo stopy do jeho tváre. Mama mu dávnejšie zomrela od trápenia. Otec sa nedávno vrátil z väzenia. Ako dopadne tento chlapec? Svätá omša sa chýlila ku koncu. Deti odišli z kostola s rodičmi, ktorí ich radostne čakali. Len na Alberta nikto nečakal. Kňazove slová však padli do jeho srdca ako ohnivé iskry a zapálili taký plameň, ako nikdy predtým. Len neskoro, veľmi neskoro po ostatných sa Albert vrátil domov. V izbe našiel otca, ktorý ho privítal posmešnými slovami a vysmieva sa z Oltárnej sviatosti. Ešte v ten deň ho otec požiadal, aby mu pomohol pri vlámaní. Ako sa však nahneval, keď mu Albert povedal: „Nemôžem, otče, nesmiem! Mám Ježiša v srdci.“ Otec začal zúrivo biť svojho syna, až mu začala tiecť krv z nosa a úst. Keď prišli susedia privolaní krikom, prestal a utiekol. Hneď priviedli kňaza. Len čo prišiel, Albert otvoril oči a povedal: „Pán farár, všetko je v poriadku. Nezradil som ho!“ Krátko na to zomrel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára