Otroctvo v Egypte

 

V celej Biblii je výsledok hriechu vykreslený ako zotročenie a smrť. Samozrejme, že je charakterizovaná nevedomosťou alebo hlúposťou, ako pochybnosť, ako neposlušnosť, vzbura a zvrátenosť. Ale otroctvo Hebrejov v Egypte je predobrazom pre naše chápanie odmeny za hriech. Prostredníctvom Abraháma boli jeho potomkovia vyvolení Bohom, aby priniesli svetu spásu. Ako ironické sa zdá, že sa najskôr rozmnožili na veľkú populáciu, keď obsadili cudziu zem. Čo tam robili? Biblia sleduje príbeh až k hriechu Jozefových bratov, ktorí ho hodili do jamy s úmyslom ho najprv zabiť, potom si to dvakrát rozmysleli a urobili niečo takmer také hrozné, keď ho vydali za dvadsať šekelov striebra skupine ľudí. Madianskym obchodníkom, ktorí ho potom predali ako otroka v Egypte. Jozefova povaha spolu s Božím požehnaním nakoniec spôsobili, že v Egypte povstal ako druhý najvyšší veliteľ po faraónovi. Nie je to zlé na otroka! Boh nás môže pozdvihnúť z biedy našich predchádzajúcich životov a požehnať nás, ako si to želá. Toto však nie je koniec príbehu. Tu prišli Jozefovi bratia, ktorí hľadali jedlo počas sucha v Kanaáne, tí istí bratia, ktorí si želali jeho smrť. Koho museli žiadať o jedlo, ak nie druhého najvyššieho veliteľa v Egypte. Božie irónie v skutočnosti nie sú iróniou; oni sú Jeho kompetenciou a Jeho zvrchovanosťou pri práci. Keď Joseph konečne odhalil svoju pravú identitu ich brata, jeho podlí bratia právom očakávali nejakú pomstu alebo odplatu. Namiesto toho Jozef plakal, objímal a bozkával svojich bratov, ako o tom budeme hovoriť ďalej. Ako Kristov typ Jozef ponúkol vykúpenie namiesto trestu. Jozefova odpoveď bola: „Neboj sa; lebo som ja na mieste Boha? Ale ty si myslel zle proti mne; ale Boh zmenil zlo na dobro, aby to urobil tak, ako je to dnes, aby zachránil mnoho ľudí nažive“ (Gn 50, 19-20). Jozef presťahoval svojho otca Jakuba a celú rodinu do Egypta, kde sa o nich mohol postarať. Vyzeralo to ako trvalý krok pre Božiu vyvolenú rodinu. Potomkovia Jakuba prekvitali a vyrástol z nich kmeň taký obrovský, že sa zdalo, že predstavuje hrozbu pre faraóna. Výsledok: 400 rokov otroctva. Mzda za hriech Jozefových bratov ešte nebola vyplatená. Toto pozadie vytvára pôdu pre veľký obraz vykúpenia v Exodus. Ale v ňom nás Boh jasne varuje pred zásadou, ktorú vyslovil Ježiš: „Pravdu vám hovorím, každý, kto hreší, je otrokom hriechu“. Toto poskytuje archetyp pre zvyšok Písma: Otroctvo v Egypt má byť v otroctve hriechu. Nielenže by to poskytlo odkaz pre Exodus z otroctva hriechu, ale aj pre oslobodenie, ktoré poskytla Kristova krv z otroctva hriechu pre celé ľudstvo. Podobne ako v prípade Jozefových bratov, aj tu bude treba zaplatiť cenu. Krvavá obeť Baránka Božieho by priniesla slobodu celej rase, a to aj napriek pustošeniu hriechu.