Prorok Daniel

 

Daniel je ten vzácny muž v Biblii, u ktorého nie je zaznamenaný žiadny hriech. Keby nebolo Rimanom (Rim 3, 23), považovali by sme ho za bezhriešneho. Jeho oddanosť modlitbe sa nepodobala nikomu inému okrem Ježiša Nazaretského. Niekto povedal, že poznanie knihy Daniel je kľúčom k pochopeniu všetkých biblických proroctiev, najmä tých, ktoré očakávajú koniec časov. Podobne ako Jozef v Egypte bol povýšený do vysokej hodnosti najskôr v Babylonskej a potom v Perzskej ríši. Dá sa špekulovať, že bol značne ovplyvnený reformami kráľa Joziáša predtým, ako bol Daniel odvlečený s toľkými ďalšími do babylonského zajatia. Jeho vernosť Bohu Izraela vyzerá takmer ako Kristova: „Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí robiť Otca; lebo všetko, čo On robí, robí aj Syn podobne. Lebo Otec miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo On sám robí; a ukáže Mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa divili“ (Ján 5, 19-20). Žasneme nad Danielovým darom výkladu snov, ktorý nám dal Boh. Všimli sme si, že okolo Daniela sa dejú dobré veci, dozvedáme sa pravdy a oslavujeme Boha. Povznášajúce posolstvo Daniela by pozdvihlo unavené srdcia Židov v exile. Ježiš pozdvihol srdcia Izraela okupovaného Rimanmi. „Poďte ku mne všetci, ktorí ste unavení a preťažení, a ja vám dám odpočinutie“ (Mt 11, 28). „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11, 30).