I. Omša pápežská (misa
papalis). Celebruje ju sám pápež za asistencie kardinálov a v prítomnosti
všetkých stupňov duchovenstva. Obrady sú zvlášť bohaté a uplatňujú sa niektoré
prvky gréckej liturgie.
2. Omša biskupská
(missa pontificalis). Celebruje i biskup alebo cirkevný hodnostár, ktorý má
výsadu užívat biskupské odznaky (pontifikálie). Pri nej sú zastúpené všetky
stupne kléru. Biskup celebruje, prisluhujú mu kňaz (presbyter assistens),
diakon, subdiakon a nižší klerici (akolyti). Poslední vykonávajú rozličné
funkcie.
3. Omša slávnostná
(missa solemnis). Ľud ju menuje omšou ,,s asistenciou'". Asistujú
(posluhujú) pri nej klerici vyšší (diakon a subdiakon) a nižší (akolyti).
Poslední plnia funkcie svetlonosov (ceroferarii) a obstarávajú kadidlo (thuriferi).
Okiadza sa oltár, celebrant i pritomní a dáva sa bozk pokoja (pax).
4. Omša spievaná (missa cantata). Je to zjednodušená slávnostná omša, pri ktorej posluhujú len nižší klerici. Slávnostnosť tejto omše môže sa zvýšiť tým, že jeden klerik posluhuje celebrantovi pri knihe (librifer); ak má vyššie svätenie (aspoň subdiakon), môže na ofertórium nalievať do kalicha, položiť a zložiť palu, utrieť patenu a po prijímaní purifikovať (poutierat) kalich; iný klerik, ktorý má aspoň tonzúru, spieva epištolu. Pri všetkých týchto omšiach Cirkev predpisuje liturgický spev, t. j. spievanie textov latinských tak, ako sú v misáli. Mal by spievať Iud. Kňaz len intonuje, začne spievať napr. glóriu a krédo, ľud, ktorý obyčajne zastupuje zbor cirkevných spevákov, pokračuje v spievaní. Spievať sa majú tieto stále časti (ordinárium): kyrie, glória, krédo, sanctus (a benedictus), Agnus Dei; dalej časti menlivé čiže vlastné jednotlivej omší (próprium) : introit (pieseň vchodu), graduál s príveskami (pieseň stupňová), fertórium (pieseň obetovania) a komúnio (pieseň prijimania). Spev v Indovej reči alebo i latinský, ale nezhodujúci sa s textom omše, nie je prípustný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára