Prečo je dôležité byť na svätej omši.

Byť na omši znamená prijímať plnosť milosti, pravý život Najsvätejšej Trojice. Nijaká nebeská, ani pozemská moc nám nemôže dať viac ako omša, pretože na nej do nás vstupuje Boh. Byť na omši znamená obnoviť zmluvu s Bohom ako pri svadobnom obrade, pretože omša je Baránkova svadobná hostina. Skladáme prísahu, zaväzujeme sa, stávame sa novými ľuďmi podobne ako v manželstve. Navždy sa meníme. To by sme nikdy nemali podceniť. Na omši nám Boh dáva svoj život. Nejde tu o metaforu, ani o symbol, ani o náznak. Každý z nás má slobodnú vôľu a môže si vybrať život, alebo smrť, požehnanie, alebo zatratenie. 

V nebi budete s tými, s ktorými ste teraz na zemi

Zjavenie je akýmsi rodinným stretnutím so všetkými Božími deťmi; a platí to aj o nebi na zemi, o svätej omši. Vráťme sa k pôsobivému úryvku z Listu Hebrejom: "No vy ste sa priblížili k vrchu Sion ... k nebeskému Jeruzalemu ... a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi" (Hebr 12, 22-23). Na omši sa nebo dotýka zeme a zahŕňa rodinu samého Boha. Ján v Knihe zjavenia tento obraz len zosilňuje. Naše spoločenstvo s Kristom opisuje veľmi osobným termínom ako "Baránkovu svadobnú hostinu" (Zjv 19,9).

Narodenie Pána - Vianoce

V tento sviatočný deň si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho syna z Panny Márie. Evanjelista Lukáš udáva, že Pán Ježiš sa narodil za čias panovania vladára Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme. V tomto čase nariadil spomínaní cisár Augustus súpis celej rímskej ríše. Narodenie Pána Ježiša Krista, Vykupiteľa, Mesiáša znamená spásu pre všetkých ľudí dobrej vôle. V raji Pán Boh prisľúbil, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Na mieste kde sa narodil Ježíš Kristus, Mesiáš vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil cisár Justinián tento chrám stojí dodnes.      

Spomienky JUDr. Jána Balku

Je veľká vec pre národ, keď má svoj samostatný štát. To snáď ani tak doma necíti, ako v cudzine, a najviac som si uvedomil tu v Ríme, vo Vatikáne. Na myseľ mi prichádzali slová biskupa Mariána Blahu, akou okľukou a len pomocou kniežaťa Zamoyského sa dostal on aj s Dr. Aloisom Kolískom k sv. Otcovi. Ako sa on od nich dozvedel o útlaku slovenského národa a o uväznení slovenského kňaza Andreja Hlinku. Dnes tento slovenský národ mal tu priamo vo Vatikáne svojho diplomatického zástupcu v osobe najvernejšieho žiaka tohto väzneného Andreja Hlinku. Dnes tento slovenský národ mal tu vo Vatikáne svojho diplomatického zástupcu v osobe najvernejšieho žiaka tohto väzneného Andreja Hlinku, Karola Sidora. Vatikán, tento najmenší a pritom najväčší štát sveta, nás diplomaticky uznal a bol nám priateľsky naklonený. Aké to musia byť spomienky na prvý slovenský štát. Jedny boli určite veľmi radi, že po dlhoročných útrapách slovenského národa mohli nadobudnúť samostatnosť. No niektorý s odstupom času sa pozerajú na túto časť histórie ako na veľký "biľak" a čiernu škvrnu slovenského národa. Nuž tak či onak patrí to do histórie Slovenska.  

Kult sv. Cyrila a Metda v USA.

Štefan Furdek, rodák z Trstenej, založil roku 1892 v Clevelande najväčšiu slovenskú organizáciu "Jednotu". Americkí Slováci vybudovali v Severnej Amerike 275 kostolov, z ktorých 36 zasvätili svätému Cyrilovi a Metodovi. Okrem toho umiestnili v interiéroch amerických kostolov 200 oltárov sv. Cyrila a Metoda. Roku 1909 slovenský kňaz Matúš Jankola založil rehoľnú kongregáciu Sestier svätého Cyrila a Metoda, ktorú potvrdil pápež sv. Pius X. Ide o jedinú ženskú rehoľu v Amerike, ktorá nosí meno slovanských apoštolov. Sestry sv. Cyrila a Metoda sa venovali vyučovaniu a výchove detí slovenských vysťahovalcov. Roku 1919 kúpili v Danville (v Pennsylvánii) veľký dom, upravili ho na kláštor a preniesli tam svoje hlavné sídlo i noviciát. Medzi podporovateľov Sestier sv. Cyrila a Metoda patril aj Jozef Murgaš, rodák z Tajova, farár vo Wilkes-Barre (v Pennsylvánii), slovenský vynálezca prírodovedec a maliar. Murgaš bol veľkým ctiteľom slovenských apoštolov. Už koncom minulého storočia vynakladal veľké úsilie, aby americkí Slováci slávili každoročne 5. júla sviatok sv. Cyrila a Metoda.

Altány Jozef

Jozef sa narodil 31. mája 1903 Tarentum, PA, USA. Zomrel 5. decembra 1986 Pittsburgh, PA, USA. Bol pápežským prelátom, redaktorom, spolkový funkcionár. Pochádzal z rodiny slovenských prisťahovalcov jeho krstným otcom bol známy americko-slovenský buditeľ Peter Rovnianek. Základnú a strednú školu navštevoval v rodnom meste, teológiu študoval v biskupskom seminári v Pittsburghu. Za kňaza ho vysvätili v júni 1931. Ako kaplán pôsobil na niekoľkých miestach roku 1937 ho ustanovili za farára slovenskej Farnosti sv. Michala v Munhalle, PA neďaleko Pittsburghu kde pôsobil až do odchodu na odpočinok. V tejto farnosti postavil kostol zasvätený svätému Michalovi, obnovil a rozšíril osadnú halu a školu pre 400 žiakov. Patril k šíriteľom mariánskej úcty, napísal brožúrku Pozdrav Lurdskej Panne Márii Cleveland 1958. Históriu kostola aj farnosti sv. Michala opísal v ďalšej brožúrke St. Michael´s Church, Munhall 1966. Bol veľmi aktívny aj v americko-slovenskom spolkovom živote. Na 28. konvencii I. Katolíckej slovenskej jednoty v Chicagu v septembri 1943 ho zvolili za hlavného duchovného a túto funkciu zastával až do roku 1960. Roku 1964 ho zvolili za predsedu Združenia slovenských katolíkov., súčasne bol redaktorom mesačníka Dobrý pastier. Pre tento časopis aj pre ďalšie americko-slovenské periodiká napísal mnoho článkov a náboženských úvah. V roku 1968 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pápežského preláta. V roku 1978 mu udelil čestný doktorát. 

Rajtár Peter, SDB

Narodil sa dva dni pred Vianocami 22 decembra 1912 v Sľažanoch. Zomrel 5. novembra 1990 v Sľažanoch okres Zlaté Moravce. Po štvrtej triede gymnázia v Zlatých Moravciach sa prihlásil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Roku 1929 vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Svätom Beňadiku. Tam pokračoval aj v gymnazialných štúdiách, ktoré dokončil v moravskom Fryštaku, zmaturoval v Kláštore pod Znievom. Vo Svätom Beňadiku absolvoval aj pedagogickú prax (1933 - 1935), potom ho vyslali na štúdium teológie do Ľubľany, kde ho 2. júla 1939 vysvätili za kňaza. Prezenčnú vojenskú službu si vykonal v Bratislave (1940). Najprv pôsobil ako katechéta a vedúci školy v Žiline (1939 - 1941). V roku 1941 - 1942 bol administrátorom farnosti v Šaštíne. Roku 1942 ho vymenovali za direktora saleziánov vo Svätom Beňadiku (1942 - 1947), potom dva roky vykonával tú istú funkciu v Trnave (1947 - 1949) a nakoniec v Nitre (1949 - 1950). Tam ho zastihlo rozpustenie reholí v apríli 1950. Deportovali ho do Pezinka, potom do Báča a do Podolínca, nakoniec ho previezli do Česka (Želív a Králiky), kde ho väznili až do roka 1960. Po prepustení z väzenia sa nesmel vrátiť do duchovnej správy, preto sa zamestnal ako pokladník v Banskej Bystrici. V roku 1966 ho odsúdili v Banskej Bystrici a vo Zvolene za obranu pápeža a Cirkvi na jeden rok väzenia podmienečne. Dňa 31. júla 1968 ho vymenovali za správcu farnosti v Hronskom Beňadiku. V roku 1971 sa stal farárom v Dolnom Dubovom, od 1. februára 1990 bol farárom v Hronskom Beňadiku.

Masár Emil

Narodil sa 8. novembra 1920 v obci Korytné okrese Levoča. Zomrel 5. júna 1975 v obci Veľká Lehota okres Žarnovica. Po vstupe do rehole menších bratov prijal meno Alojz. Filozofiu a teológiu študoval vo františkánskom učilišti v Žiline. Tu ho 15. augusta 1945 vysvätili za kňaza. Až do apríla 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Bol vedúcim Združenia sv. Jozefa a Združenia spevákov sv. Antona. Intenzívne pracoval aj v ľudových misiách. Od. roku 1946 bol riaditeľom terciárov – Tretieho rádu sv. Františka. Zaoberal sa teologickými a filozofickými otázkami františkánskej spirituality, napísal niekoľko teologických statí, ktoré publikoval v náboženských časopisoch (Františkánsky obzor, Serafínsky svet). Zaoberal sa históriou františkánskej rehole. 13. apríla 1950 boli zrušené všetky mužské rehole, kláštory boli zatvorené a rehoľníci internovaní v centralizačných kláštoroch, (františkáni v kláštore v Hronskom Beňadiku). Páter Emil Masár bol väznený a zbavený štátneho súhlasu. V roku 1959 začal znovu pôsobiť ako farár v obci Štefultov (Podsitnianska), pri Banskej Štiavnici, kde prišiel priamo z väzenia, aj so svojím bývalým spoluväzňom frátrom Jánom Okálom OFM., ktorý mu viedol domácnosť. Páter Emil Masár mu umožnil toto miesto z vďačnosti za záchranu života vo väzení. O väzení hovoril len: „Odpustil som – zabudol som.“ V pastorácií nesmel vyučovať náboženstvo. 16. 3. 1974 bol preložený do farnosti Veľká Lehota. Prišiel aj s frátrom Jánom Okálom, ktorý už bol starý a chorý. Zachoval si františkánske hnedé rehoľné rúcho. Tu pôsobil krátko do svojej smrti. Zomrel 5. 6. 1975 na následky krutého týrania, šikanovania i ponižovania komunistickým režimom, vo veku 54 rokov na infarkt myokardu. Pochovaný bol dňa 7. 6. 1975 J.E. trnavským biskupom Mons. ThDr. Júliusom Gábrišom, za účasti vyše 60 kňazov, na cintoríne vo Veľkej Lehote. Neďaleko jeho hrobu odpočíva aj fráter Ján Okál OFM. Stal sa znalcom filozofie a teológie Jána Dunsa Scota a šíriteľom jeho myšlienok. Väčšinu svojich prác publikoval v časopise krúžku sv. Bonaventúru Františkánsky obzor v r. 1940 - 1945. V štúdii Ján Duns Scotus vo svetle starých a novších prameňov (1941 - 1942 č. 2) vyzdvihuje spiritualitu tohto muža svätého života, osobitne jeho úctu k Panne Márii, ktorej výsadu tak neohrozene obhajoval, ako i jeho indiferenciu k stvoreným veciam, čo dosahoval dôslednou zameranosťou na nekonečné Súcno. Duns Scotovej mariológie sa dotýka i ďalšia jeho práca Mariológia ct. Jána Dunsa Scota (1944 - 1945, s. 14 - 21). Rozvádza v nej základnú ideu, že Máriino materstvo nie je nie je v kontradikcii s jej panenstvom. Spolu s ním obhajuje nasledujúce tézy: Panna Mária bola pannou pri počatí, bola pannou pri pôrode a zložila sľub panenstva, ktorý aj dodržala.

Bartakovič Jozef

Jozef Bartakovič sa narodil 20. marca 1722 v Podhorany-Sokolníky. Zomrel 15. apríla 1763 v Košiciach. V Trnave vstúpil 17. októbra 1738 do Spoločnosti Ježišovej ktorú založil Ignác z Loyoly, noviciát si konal v Trenčíne (1739-1740). Nasledujúci rok vypomáhal pri výučbe mládeže v skalickom kolégiu, filozofiu študoval na Košickej univerzite (1742 - 1744). Potom ako magister vyučoval gramatiku a humanitné predmety v Jágri 1745 - 1746 a v Trnave 1747 - 1749. Teológiu vyštudoval na univerzite v Štajerskom Hradci (1751 - 1753). Na rehoľnom kolégiu v Gyongyosi vyučoval rétoriku a poetiku, bol prézesom kongregácie a viedol kroniku domu. Tretiu aprobáciu si vykonal v Banskej Bystrici (1755). V rokoch (1756 - 1763) pôsobil ako profesor filozofie, gréčtiny, rétoriky, teológie a cirkevného práva na univerzite v Košiciach, súčasne robil kazateľa a spovedníka. Bol autorom veršovanej rozpravy o baniach na zlato a striebro, jednej z prvých svojho druhu na Trnavskej univerzite. Vydal ju so slovníčkom niektorých termínov z oblasti ťažby drahých kovov. Patril k najplodnejším autorom hier pre mládež, písaných na biblické námety.

Smrteľný hriech

Smrteľný hriech ničí v srdci človeka božskú silu lásky. Bez nej však  človek nemôže dosiahnuť večnú blaženosť, spásu, svätosť, nebo. Práve preto sa nazýva smrteľným hriechom. Smrteľný hriech ničí vzťah s Bohom, zatiaľ čo všedný hriech tento vzťah iba narušuje. Smrteľný hriech oddeľuje človeka od Boha, zbavuje ho posväcujúcej milosti. K takému hriechu dochádza v prípade, že sa týka závažnej veci, a stavia sa teda proti životu alebo proti Bohu (npr. vražda, rúhanie, manželská nevera ...), a že sa človek dopúšťa celkom dobrovoľne a pri plnom vedomí závažnosti previnenia, pretože jeho svedomie vie, že ide o smrteľný hriech. Všedné hriechy sa vzťahujú na menej závažnej veci alebo neboli spáchané pri plnom poznaní ich následkov, prípadne nie celkom dobrovoľne. Takéto hriechy narúšajú vzťah k Bohu, ale celkom ho neničia.

Čo je to hriech?

Hriech je slovo, skutok alebo úmysel, ktorým sa človek vedome a dobrovoľne prehrešuje proti správnemu poriadku veci, ktorý ustanovila Božia láska. Hrešiť však znamená niečo horšie ako iba porušiť nejaké ľudské ustanovenia. Hriech sa vedome a dobrovoľne obracia proti Božej láske a ignoruje ju. Hriech je teda vo svojej "sebaláskou vystupňovanou až po opovrhnutie Bohom" (sv.Augustín), takže ten kto hreší, v krajnom prípade hovorí: "Chcem byť ako Boh". Tak ako ma hriech zaťažuje vinou, zraňuje ma a ničí svojimi dôsledkami, tak otravuje a poškodzuje aj moje okolie, pretože narušuje moje vzťahy k ľuďom aj k svetu. Iba očami viery a v Božej prítomnosti možno spoznať závažnosť hriechu. 

Svätý Ľudovít IX., francúzsky kráľ

Svätý Ľudovít IX., francúzsky kráľ má 25. augusta v cirkevnom kalendári spomienku. Prečo som sa rozhodol napísať o tomto Svätom? Nuž azda preto, lebo pred pár dňami mi môj známy zo Slovenského mesta Handlová volal a spýtal sa ma či som nepridal ďalší príspevok a trochu mi ho pripomína. Svätý Ľudovít IX. francúzsky kráľ, sa narodil v Poissy, blízko Paríža Jeho rodičia boli Ľudovít VIII. a svätá Blanka z Kastílie (Španielsko). V roku 1227, po smrti jeho otca, ako 12-ročného ho vyhlásili za kráľa Ľudovíta IX. V roku 1235 sa oženil s Margarétou, mali spolu 11 detí. Bol príkladným otcom aj manželom a tu nastáva okamih, keď môj známy z Handlovej pán doktor Š. Hodža je podobný svätému Ľudovítovi IX., francúzskemu kráľovi i on je obetavým a starostlivým otcom. Svätý Ľudovít sa preslávil modlitbou a duchom pokánia. Nenechal sa ovplyvniť mocou. Robil si starosti pre nepokoje medzi národmi. Bol kráľom, ktorý vedel obrániť Cirkev a bojovať za spravodlivosť. Patril do tretieho rádu františkánov. Založil veľa kláštorov. Každý deň sa zúčastňoval na svätej omši, celé hodiny sa modlieval breviár. Viedol vojsko, aby obránil Francúzsko. Vyhral vojnu nad anglickým kráľom Henrichom III. Bol na čele dvoch výprav s cieľom zastaviť inváziu moslimov a oslobodiť Kristov hrob. V prvej výprave sa stal väzňom v Egypte. Oslobodil sa o rok neskôr, po tom ako zaplatil veľké výkupné. Počas druhej zomrel na mor v Severnej Afrike v roku 1270. Kanonizovaný bol v roku 1297. Takže na záver pre napísanie tohoto článku som sa rozhodol preto, lebo je tam viacero podôb s mojim známym, priateľom spomínaným pánom doktorom z Handlovej.

Pán prichádza v podobe šumu jemného vánku.

V prvej knihe Kráľov (1Kr 19,9a.11-13a) nachádzame takýto úryvok.

Keď prišiel Eliáš k Božiemu vrchu Horeb, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: "Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!" Práve prechádzal Pán dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale pán nebol v ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, šiel von a zastal pri vchode do jaskyne. 

V tomto čítaní môžeme vidieť, čítať že Pán prichádza ticho. Tým sa nám naznačuje, že Boh nie je len prísny Pán, ktorý tresce hriech modlárstva: Búrka, zemetrasenie, oheň, ale aj Boh dobrotivý a láskavý ako lahodný šum. Čaká na naše Áno, aby sme mu otvorili svoje srdcia pozvali ho dnu a on sa postará o ostatné jediné čo musíme urobiť je povedať svoje Áno. Príď pane Ježišu do môjho srdca a zmiluj sa nado mnou hriešnym. Boh ktorý prichádza ako šum jemného vánku je schopný urobiť viac, než môže človek porozumieť.

Tvoja úloha.

Nebol si stvorený len na to, aby si spotrebovával zdroje - jedol, dýchal a zaberal miesto. Boh ťa stvoril, aby si svojim životom k niečomu prispel. Aj keď mnoho úspešných kníh pojednáva o tom, ako je možné vyťažiť zo života čo najviac, to nie je dôvod, pre ktorý ťa Boh stvoril. Bol si stvorený, aby si niečim bol užitočný. Toto je Pánov zámer pre tvoj život a volá sa "služba". Sväté Písmo čiže Biblia nám o službe poskytuje potrebné podrobnosti. Bol si stvorený, aby si slúžil Bohu. Biblia hovorí: "Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť" tento citát nájdeme vo Svätom Písme v Liste Efezanom 2,10. Tieto "dobré skutky" sú tvojou službou. Kedykoľvek pomáhaš nejakým spôsobom druhým, vlastne slúžiš Bohu a plníš jeho vôľu, jeden z Jeho zámerov pre svoj život. Môže sa stať, že necítim lásku k druhým, ak netúžim iným slúžiť, mal by som sa pýtať, či je Kristus skutočne Pánom môjho života. Služba je cesta k pravým hodnotám. Každý z nás svoj život niečomu obetuje. Bude to kariéra, šport, koníček, sláva či bohatstvo? Nič z tohto nebude mať trvalú hodnotu. Služba je cesta k pravým hodnotám. Cez službu odhalíme význam vlastného života. Vo Svätom Písme sa píše: "Aj my tvoríme s Kristom jedno telo - cirkev - kde všetky jeho časti sú závislé jedna od druhej" Mt 8,35. "Veď kto je Apollo? A kto je Pavol? Iba služobníci, ktorí vám pomohli dospieť k viere, a každý zasa len tou mierou, ako mu uložil Boh. Ja som zasadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh." Prvý list Korinťanom 3, 5-6.

Škapuliarska púť Topoľčianky 2017

V dňoch od 12. do 16. júla sa uskutoční tradičná Škapuliarska púť v obci Topoľčianky. V tomto roku to bude 331. púť, keď sa pútnici v obci Topoľčianky zídu na Škapuliarskej púti, ktorá bude spojená s prijatím nových členov do Škapuliara. V sobotu 15. júla 2017 o 20:00 hod. bude hlavným celebrantom J. Exc. Mons. Ján Orosch trnavský arcibiskup. Duchovné podujatie vyvrcholí slávnostnou svätou omšou v nedeľu 16. júla 2017 o 10.30 hod. na miestnej Kalvárii. Hlavným celebrantom bude nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. 

Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo)

Vo Vatikáne sa nachádza Rafaelova freska s názvom: „Omša v Bolsane“ na ktorej v prostriedku nad mohutným oltárom vidieť kňaza, ktorý slúži sv. omšu, vpredu kľačí pápež a viacero ľudí uprene hľadí na posvätnú Hostinu, ktorú slúžiaci kňaz drží v rukách: Je to Hostia viac červená ako biela a kvapkajú z nej kvapky krvi. Ide tu o chýrny zázrak z Bolsena (pri Orviete) z roku 1263, ktorý dal podnet vzniku slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, čiže Božieho Tela. Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku má pápež Urban IV. Ktorý bol pápežom (1261 – 1264). Urban IV. Vynikal veľkou úctou ku Sviatosti Oltárnej. Narodil sa v chudobnej rodine. Práve on v roku svojej smrti 1264 nariadil, aby sa sviatok slávil v celej cirkvi.

1. Neveriaci apoštol?

2. Ako sa volal Setov syn? (Gn 4,26)

3. Evanjelista ktorý bol lekár?

4. Brat Šimona Petra, učeník Pána Ježiša?

5. Začiatok cirkevného roka?

6. Mesto v ktorom Ježiš premenil vodu na víno?

7. Manželka Izáka?

8. Prvá Božská čnosť?

9. Piaty dar Ducha Svätého je dar ....

10. Mala Noemova archa 300 lakťov? (Gn 6,15)

11. Kto vystaval mesto Ninive? (Gn 10,8-11)

12. Boží posol?

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.

Blahoslavenstvá

Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia. Ich vyhlásenie preberá prisľúbenia dané vyvolenému národu od čias Abraháma. Privádza ich k dokonalosti tým, že ich už nezameriava iba na vlastnenie určitej krajiny, ale na nebeské kráľovstvo: 
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť lebo ich je nebeské kráľovstvo. 
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“

Blahoslavenstvá vykresľujú tvár Ježiša Krista a opisujú jeho lásku; vyjadrujú povolanie veriacich pridružených k sláve jeho umučenia a zmŕtvychvstania; objasňujú charakteristické skutky a postoje kresťanského života; sú paradoxnými prisľúbeniami, ktoré udržiavajú nádej v utrpeniach; zvestujú požehnania a odmeny, ktoré učeníci už tajomným spôsobom dostávajú; začali sa uskutočňovať v živote Panny Márie a všetkých svätých. 

Nanebovstúpenie Pána

V tento deň sa Ježiš Kristus posledný krát stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do sŕdc učeníkov tak ako sa píše i v Skutkoch apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba: "Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba." (Lk 24, 50-51) 

Nanebovstúpenie Pána je prikázaný sviatok slávi sa na 40 deň po Veľkej noci a 10 dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého.    

Autor obrazu: Ivan Yakovlevich Vishnyakov, olej na plátne Štátne ruské múzeum, Petrohrad. 

Svätý Atanáz

Narodil sa v roku 295 a zomrel v roku 373. Bol biskupom v Alexandrii a učiteľ Cirkvi. Zúčastnil sa na Nicejskom koncile, zaslúžil sa o prekonávanie bludu arianizmu. Zanechal spisy o Kristovom božstve. Arianizmus je christologické učenie alexandrijského biskupa Ariusa, ktorý nepriznáva Kristovi rovnocennosť s Bohom. Roku 325 bolo odsúdené na Prvom Nicejskom koncile. Arius vystúpil v teologických diskusiách s názorom, že pred stvorením sveta stvoril Boh-otec Krista ako prostredníka medzi sebou a tvorstvom a že teda obaja nie sú rovnakej podstaty.

 1.Štvrtý zo siedmych hlavných hriechov?
 2.Čo majú ľudia robiť vo svojom  srdci na oslavu Pána? Ef 5,19
 3.Človek ktorý kráča cestou Pánovou je ako strom ... a jeho lístie nikdy (tajnička) Ž 1,3
 4. Šaulov syn? 1 Sam 14,1
 5.Máme tri Božské osoby: Otec, Syn a Duch ....?
 6. Meno muža, ktorý zabil svojho brata Ábela?
 7.Dve biblické sestry sa volali ..... a Mária?
 8. Helkiášova dcéra, manželka Joakima Dan 13, 1 n.
 9. Podala pánu Ježišovi šatku?
 10.Svätý Jozef bol povolaním .... ?
 11. Prvý zo siedmych darov Ducha Svätého je dar (tajnička)

1
2
	3
4
5
			6
	7
	8
9
	10
		11

Svätý Marek

Marek je autorom druhého evanjelia. Mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec svätého apoštola Petra. Zdá sa že nepatril k učeníkom Pána Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že to bol práve evanjelista svätý Marek, keďže ostatní evanjelisti o tejto príhode mlčia. Po Turiciach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty svätého Pavla sa však predčasne vrátili do Jeruzalema. (Sk 13, 13) Neskôr sprevádzal Barnabáša na Cyprus a taktiež bol so svätými Petrom a Pavlom v Ríme. Založil podľa Euzébia cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tu zomrel i mučeníckou smrťou.

1. Tretí zo siedmych hlavných hriechov?

2. Štát v ktorom sídli pápež?

3. Druhý zo Skutkov Telesného Milosrdenstva je Dávať piť ....... ?

4. Neveriaci apoštol?

5. Prvý zo siedmych hlavných hriechov?

6. Druhý zo siedmych darov Ducha Svätého je Dar .... ?

7. Boží posol?

8. Manželka Izáka?

9. Piate Božie prikázanie?

10. Kto slúži svätú omšu?

		1
		2
3
		4
	5
		6
		7
		8
	9
		10