Nežná revolúcia

Dnes presne pred tridsiatimi rokmi sa začalo bývalé Československo lúčiť s komunistickým režimom. Možno pre niektorých nostalgia pre iných radosť a povedali si konečne. Dá sa povedať, že odklon od komunistickej diktatúry sa začal v roku 1985. Po roku 1985 odmietlo československé stranícke vedenie politiku Gorbačovovej „prestavby“, ktorá v mnohom pripomínala československé reformy z roku 1968. Stranícka špička nechcela presadzovať niečo, čo sama v časoch normalizácie potlačila. V spoločnosti narastalo napätie, nespokojnosť s neutešenou hospodárskou situáciu, z ktorej komunisti nevedeli východisko ak nemali porušiť základné princípy socialistickej ideológie. Ľudia boli znechutení tým, že nemôžu uplatniť svoje schopnosti a naopak a naopak na popredných miestach sedeli neschopní karieristi. Preto sa politická moc odhodlala k niektorým „kozmetickým“ nedôsledným zmenám. V decembri 1987 sa namiesto Gustáva Husáka, ktorý vo svojich rukách sústredil všetku moc, do vedenia KSČ dostáva Miloš Jakeš. Verejnosť sa však už nedala oklamať. Keď pochopila, že sovietsky zväz sa do pomerov v ČSSR zasahovať nebude, začala proti režimu vystupovať otvorenejšie. Brutálne zásahy polície proti demonštrantom vyvrcholili 17. novembra 1989. 50. výročie zásahu nacistických síl proti českým vysokým školám a Medzinárodný deň študentstva si pražský študenti pripomenuli demonštráciou, na ktorej bez násilia žiadali demokraciu pre všetkých. Na pokyn straníckych predstaviteľov polícia proti nim na Národní třide v Prahe zasiahla. Trpezlivosť národa s vládou mocou pretiekla, vo väčšine miest vyšli ľudia do ulíc masovo protestovať proti svojvôli moci. Na koordináciu akcii vzniklo v Prahe Občianske fórum a v Bratislave Verejnosť proti násiliu. Keďže v Československu prebehli revolučné zmeny pomerne rýchlo a pokojne a aj staré štruktúry na čele KSČ sa začali reformovať, ujal sa pre tento proces názov – „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia.