Albert Einstein (1879 - 1955) mal v roku 1916 v aule zurišskej Vysokej školy technickej prednášku o teórií relativity. Po jej skončení zostal nehybne stáť. Zatvoril oči a nastalo ticho. Mnohí si mysleli, že mu prišlo zle. Po niekoľkých minútach profesor otvoril oči a usmial sa na preplnenú sálu. Potom povedal:"Nad nami je úžasná sila.Taká strašná, že žiaden ľudský rozum ju nemôže pochopiť. Mohla by v niekoľkých sekundách zničiť celý vesmír i svet." Nastalo znova ticho. Vedec sa opäť usmial a dodal:"Ale to nie je všetko. Nad touto strašnou ničiacou silou je ešte niečo silnejšie. Viete, čo je to za silu? Mnohí z vás to ani tušia. Je to Božia láska! A ja nemôžem urobiť nič iné, než sa pokloniť tejto Láske." A Einstein si pokľakol. To nikto nečakal. Mnohí sa pozerali na seba čo sa to vlastne deje. Niektorí na toto jeho gesto pyšne opustili sálu, no zvyšok ostatných mu búrlivo zatlieskal. Tento vedec ozaj pochopil veľa. Duch Boží to tu všetko udržiava.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára