Beda duši, ak v nej neprebýva Kristus

Ako keď sa kedysi Boh rozhneval na Židov a vydal Jeruzalem na divadlo nepriateľom, takže panovali nad nimi tí, čo ich nenávideli (porov. Lk 26,17), a už tam nebolo ani sviatku, ani obety, tak aj keď sa nahnevá na dušu za prestúpenie prikázania, vydá ju nepriateľom, ktorí ju takto zviedli, a úplne ju znetvoria.

A ako sa dom, v ktorom nebýva pán, zahalí do tmy, hanby a potupy a naplní sa špinou a smeťami, tak aj dušu pozbavenú svojho Pána, ktorý sa v nej veselil s anjelmi, naplní tma hriechu, ošklivé vášne a každá hanebnosť.

Beda ceste, ak po nej nik nechodí a nepočuť na nej ľudský hlas, lebo je zhromaždiskom divej zveri. Beda duši, ak sa v nej neprechádza Pán a svojím hlasom z nej nezaženie duchovnú zver neprávosti. Beda domu, ak v ňom nebýva pán. Beda zemi, ak na nej niet roľníka, ktorý by ju obrobil. Beda lodi, ak príde o kormidelníka, lebo stroskotá pod náporom vĺn a rozbúreného mora. Beda duši, ak v sebe nebude mať pravého vodcu Krista, lebo žije na neľútostnom temnom mori, otriasajú ňou prívaly vášní a hádžu ňou ako zimná búrka zlí duchovia, až nakoniec príde k pohrome.

Beda duši, ak nebude mať Krista, ktorý by ju starostlivo zošľachťoval, aby mohla prinášať dobré ovocie Ducha. Lebo keď je zanedbaná, plná tŕnia a bodľačia, nakoniec prinesie a dosiahne namiesto ovocia spálenie ohňom (porov. Mt 13,30). Beda duši, ak v nej neprebýva Kristus, jej Pán, lebo keď je opustená a páchne puchom vášní, stáva sa pelechom nerestí.

Keď sa roľník chystá obrábať zem, musí si vziať náradie a oblek vhodný na prácu. Tak si aj Kristus, ten nebeský kráľ a pravý roľník (porov. Jn 15,2), vzal telo, keď prišiel k ľudstvu spustošenému hriechom, niesol kríž ako nástroj, obrobil spustnutú dušu, vytrhal z nej tŕnie a bodľačie zlých duchov, vyplel mätonoh hriechu a všetku trávu jej hriechov spálil na ohni. A keď ju tak drevom kríža obrobil, vysadil v nej najkrajšiu záhradu Ducha, ktorá prináša ovocie každého druhu, najpríjemnejšie a najmilšie Bohu ako Pánovi.