Viera, čo to je?

Bol u nás krátko, ale aj tak si všimol zaujímavé veci. Slovensko navštívil jeden ázijský katolík, pri svojom odchode zo Slovenska medzi iným povedal: „Prečo sú vo vašich kostoloch ľudia takí zádumčiví, ba až smutní? Nevedia sa radovať z prítomnosti Pána Ježiša?“ „Tak sa ti to zdá?“ Reagovali prítomní začudovane. „A u vás je to inak?“ Kto si sa ho spýtal? „Pravdaže. U nás sa ľudia z viery tešia. Veď v ich strede je sám Boh. Sú šťastní v kostole i mimo neho. A ich radosť veľmi priťahuje druhých. I neveriacich.“ „Aj u nás to tak niekedy bývalo. Ale nie vždy.“ Dodal ďalší prítomný Slovák ospravedlňujúco. „Nič v zlom, ale ja si myslím, že si celkom neuvedomujete, aké veľké bohatstvo ste zdedili po svojich predkoch. Možno aj preto mnohí z vás berú vieru len ako doplnok svojho života, ako folklór a nie ako prameň radosti života.“ „U vás je veľmi ľahké stať sa kresťanom. Viera vás nič nestojí. Dostávate ju zadarmo. Zdedili ste ju bez obety. Viete, čo stojí našich ľudí, keď sa rozhodujú stať sa kresťanmi? Musia zanechať rôzne návyky, tradície, ba niekedy aj priateľov a príbuzných. Preto si vieru veľmi cenia.“ Najvyššou formou modlitby je účasť na Svätej omši. Svätá omša je centrom života katolíka a jej primát potvrdila aj pri zjavení vo Fatime samotná Panna Mária, ktorá vizionárov upozornila, že Svätá omša má prednosť pred akýmkoľvek jej zjavením. Primát Svätej omše potvrdil Boh už v prvých troch Božích prikázaniach. Sláviť Boha vo sviatočný deň, neklaňať sa iným bohom, a ctiť božie meno. Počas Svätej omše vzývame a ctíme jediného Pravého Boha.