Silvester 2019

Všetkým ktorí si pozreli tento blog prajem v Novom roku 2020 veľa Božieho požehnania, zdravia a aby ten budúci rok bol o niečo lepší ako ten minulý. Každým rokom, ak to tak môžem povedať sme sa stretávali s priateľom na turistickom výstupe na Silvestra posledný deň roka no tento rok to nepôjde. Avšak som rád a dúfam, že každý z vás sa cíti dobre v posledný deň roka. 

Ako dobre prežiť svätú omšu.

Poslúži na to jeden zo snov Dona Bosca, ktorý rozprával svojmu priateľovi. Je zaznačený aj v jeho talianskom životopise Memorie biografiche. Moja myseľ sa nachádza v kostole, kde boli zhromaždení všetci naši chovanci. Vo chvíli, keď sa začínala svätá omša, zbadal som medzi chlapcami mnoho čašníkov v červených šatkách. Boli to diabli, ktorí sa motali sem-tam, ponúkajúc chlapcom rôzne veci: jednému chlapcovi akúsi hračku, inému knihu, ďalšiemu zase teplé gaštany, tanier šalátu, alebo otvorený balík so salámou. Niektorým predstierali rodnú obec, iným šepkali do ucha zážitky z poslednej hry. Slovom, každý mal pri sebe diabla, ktorý ho zamestnával dajakými svetskými vecami. Niektorým chlapcom dokonca diabli sedeli na pleciach. Nerobili nič, len elegantne hladkali svoju korisť. Pri pozdvihovaní, keď si chlapci kľakli, všetci diabli zmizli. Avšak tí, ktorí sedeli chlapcom na pleciach zostali a otočili sa aj so svojou obeťou ku kostolným dverám bez toho, že by sa poklonili Najsvätejšej Sviatosti. Po pozdvihovaní znovu zaznela hudba, zábava sa obnovila a každý čašník pokračoval vo svojej práci.  A tu je vysvetlenie sna: Myslím si, že sen poukazuje na mnohé roztržitosti a pokušenia, ktorým sú naši chlapci vystavení počas svätej omše. To, že niektorí diabli počas pozdvihovania nezmizli, znamená, že chovanci, ktorým sedeli na pleciach, majú na svedomí hriech. Tých nebolo treba zabávať, lebo ani neboli schopný modliť sa.        

Nepoškvrnené počatie

Prikázaný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie slávime 8. decembra. Znamená to, že Pannu Máriu ako budúcu matku svojho syna Boh pri jej počatí uchránil od dedičného hriechu, ktorý má až do krstu každý človek. Dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius IX. v roku 1854. Milosť je dobrotivá a štedrá, vyhýba sa prebytku, uspokojuje sa s málom. Milosť hľadá útechu jedine v Bohu, v tomto zvrchovanom dobre sa kochá väčšmi ako vo všetkých stvorených veciach.

Mária sa ponáhľala

Zázrak vtelenia Slova, uskutočnený mocou Najvyššieho, sa hneď prejavuje v tom, že Mária sa ponáhľa, aby šla poslúžiť svojej príbuznej Alžbete, ktorá bola v 6. mesiaci“ (Lk 1, 36). Mohli by sme povedať, že Lukáš dáva veľký dôraz na udalosť aby dal do rámca celú osobu a život Márie, ktoré sa rozvíjajú v disponibilite slúžiť blížnemu. „Plná milosti“ sa nazýva predovšetkým „služobnicou“ (Lk 1, 38, 48) v Zachariášovom dome sa venuje tým najnižším prácam, aby pomohla Alžbete. Mária vo svojej osobe anticipuje to, čo Ježiš bude prežívať, keď zostúpi do Jordánu, ako keby bol hriešnik, bude oslávený Otcom vo svojom Duchu. Aj ona, ktorá prišla slúžiť Alžbete, je oslávená tým istým Duchom, ktorý hovorí ústami Alžbety ako o „matke môjho Pána“ (Lk 1,43), a o dieťati, ktoré sa zaradovalo v jej lone. Alžbeta žehná Máriu, že uverila a celý jej život spočíva na Slove. Na tento zvláštny pozdrav Mária odpovedá svojim „Magnificat“.  Obraz, ktorý nám Lukáš podáva o Márií, sa dá dobre napodobňovať, ide o to, že slúžiť blížnemu umožní ukázať sa v božskej sláve. Ježiš nám povie, že v tomto spočíva celé naše jestvovanie, uznať ho a slúžiť mu v bratovi, ktorý je hladný, smädný, nahý, chorý, pocestný, zajatec. (por. Mt 25, 31-46) Prečo len službou blížnemu sa uskutočňuje náš život viery? Pretože Boh je trojica osôb, ktoré existujú od večnosti jedna pre druhú, a môžu sa nám dávať v takej miere, ako my vstupujeme do toku ich darovania, keď sa dávame bratom. Napodobňovať Máriu chudobnú služobnicu, je hlavnou podmienkou, aby sme sa dali preniknúť božským životom teraz i v o večnosti.   

Zasnúbená s Jozefom

Koľko hlúpostí sa popísalo o týchto zásnubách! Nezakladajú sa na žiadnych pevných podkladoch z Písma, ale opierajú sa o fantáziu. Písmo je jasné“ ešte pred zvestovaním zasnúbenie Jozefa a Márie bolo zrejmou skutočnosťou. Židovské zásnuby už zahŕňali v sebe plný súhlas k manželstvu, aj keď slávnostná hostina ešte len mala nasledovať. Treba brať vážne Máriinu námietku anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Bolo by nie len zbytočné, ale aj nezmyselné, keby Mária nemyslela na snúbenecký zväzok dohody s Jozefom. Táto otázka. „Ako sa to stane?“ sa nenachádza v žiadnom texte zvestovania mimoriadnych narodení, ktoré sú početné v Starom aj Novom zákone. Spôsob, akým sa má uskutočniť prisľúbenie Boha, je úplne jasné. Celkom neslýchaná otázka Márie ukazuje, že mala v úmysle, po dohode s Jozefom, prežívať s ním v manželstve spoločenstvo panenskej lásky, čím sa zriekla materstva. Toto je potvrdené odpoveďou anjela, ktorý nepopiera úmysel Márie, ale jej zvestuje narodenie, ktoré nezávisí od človeka. Manželstvo prežívané v panenstve je a má zostať výnimkou. Predsa však nejde o neľudskú, smutnú výnimku, ale o vznešené spoločenstvo, ktoré predpokladá v manželoch veľmi zriedkavú duchovnosť a genialitu.

Našla si milosť u Boha

Milosť Božia neuberá nič z podstaty, ktorá je ňou naplnená, ale si necháva svoje vlastné hranice. Dokonca „plná milosti“ nechápe hneď zmysel anjelovho posolstva a Gabriel ju musí uistiť: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha“. (LK 1, 30) Anjelovo slovo takto lepšie vysvetľuje objektívny význam tejto plnosti milosti: božská priazeň je stále s ňou, lebo bola vyvolená od vekov. Anjelovo posolstvo sa uskutočňuje v presnej historickej chvíli, ale je zakorenené vo večnom pláne. Cirkevná Tradícia nadobudla presvedčenie, že toto večné volanie Márie nemôže mať v sebe dedičný hriech. Aj skutočnosť, že je nazvaná „naplnená milosťou“ naznačuje, že v nej nebola nijaká urážka, ani nijaký tieň zla. Ale neprítomnosť dedičného hriechu je vedľajšia, vzhľadom na prítomnosť plnosti milosti, ktorú kresťanský ľud pociťuje, keď ju nazýva „Nepoškvrnená“. Tento titul nemá pripomenúť jej oslobodenie od dedičného hriechu, ale predovšetkým upozorniť na vyvolenie, ktoré jej Boh urobil preto, aby ju dal za matku svojmu Slovu a naplnil ju milosťou primeranou k tomu jedinečnému poslaniu so všetkými dôsledkami, ktoré narodenie Ježiša prináša Cirkvi a svetu. Nádhera milosti v Márii mala by vyžarovať z každého z nás, ktorí sme pozvaní ju napodobňovať, teda k svätosti bez hraníc. Každý jasný, dobrovoľný poklesok musí byť odstránený z nášho života. Boh potrebuje Máriu aj každého z nás, aby mohol dokončiť mozaiku svojho stvorenia. Ak teda jeden človek povie definitívne „nie“ Bohu, bude medzera v plnosti dokonale vykúpeného sveta. Rozjímanie o Márii nám práve pripomína naše povolanie, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec.  

Sviatosť manželstva

„Čo všetko treba k cirkevnému sobášu?“ – opýtal sa ma istý mladý muž. „Predovšetkým musí mať mladý muž snúbenicu, a naopak“ – hovorím mu – „inak to nepôjde. A potom musí mať primeraný vek, ktorý je stanovený zákonom, u nás osemnásť rokov.“ Mohol som ešte ďalej vymenovávať, čo všetko ešte treba k cirkevnému sobášu, no chcel som počuť dôvod, prečo chce mať svadbu v kostole. Odpovedal tak, ako prevažne časť snúbencov. „Je to super je toho viac na videu. Kamoš mal tiež v kostole, veľmi sa mi to páčilo. V kostole je väčší orgán, než na úrade a farár je lepšie nahodený ako úradník.“ Niektorí ešte vlastne pridajú, že im je vlastne jedno, či v kostole alebo na úrade, ale keď babka nalieha, aby bol v kostole, že aj finančne prispeje, ochotne sa podrobili. Motivácie pre uzavretie manželstva sú rôzne. Napriek tomu, že každý pokrstený človek má právo na cirkevný sobáš, a to i keď je pokrstený len jeden zo snúbencov, mali by pred takým rozhodnutím dobre porozmýšľať. Správne by bolo, keby svadbu v kostole žiadali len tí, ktorí majú vieru, túžia po sviatostnom manželstve, žijú s Ježišom Kristom a chcú v manželstve vytvoriť trojuholník: muž – žena – Kristus. Na chvíľku sa zastavím pri tomto trojuholníku. Dvaja snúbenci si vysluhovali sviatosť manželstva. Manželstvo uzatvorené vo dvojici s Bohom je niečo iné ako pred Bohom. Boh je prítomný i na štátnom úrade, a napriek tomu ho snúbenci nepozývajú k spoluúčasti na ich živote. V Katechizme bode 1601 sa píše: "Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti."