Ako dobre prežiť svätú omšu.

Poslúži na to jeden zo snov Dona Bosca, ktorý rozprával svojmu priateľovi. Je zaznačený aj v jeho talianskom životopise Memorie biografiche. Moja myseľ sa nachádza v kostole, kde boli zhromaždení všetci naši chovanci. Vo chvíli, keď sa začínala svätá omša, zbadal som medzi chlapcami mnoho čašníkov v červených šatkách. Boli to diabli, ktorí sa motali sem-tam, ponúkajúc chlapcom rôzne veci: jednému chlapcovi akúsi hračku, inému knihu, ďalšiemu zase teplé gaštany, tanier šalátu, alebo otvorený balík so salámou. Niektorým predstierali rodnú obec, iným šepkali do ucha zážitky z poslednej hry. Slovom, každý mal pri sebe diabla, ktorý ho zamestnával dajakými svetskými vecami. Niektorým chlapcom dokonca diabli sedeli na pleciach. Nerobili nič, len elegantne hladkali svoju korisť. Pri pozdvihovaní, keď si chlapci kľakli, všetci diabli zmizli. Avšak tí, ktorí sedeli chlapcom na pleciach zostali a otočili sa aj so svojou obeťou ku kostolným dverám bez toho, že by sa poklonili Najsvätejšej Sviatosti. Po pozdvihovaní znovu zaznela hudba, zábava sa obnovila a každý čašník pokračoval vo svojej práci.  A tu je vysvetlenie sna: Myslím si, že sen poukazuje na mnohé roztržitosti a pokušenia, ktorým sú naši chlapci vystavení počas svätej omše. To, že niektorí diabli počas pozdvihovania nezmizli, znamená, že chovanci, ktorým sedeli na pleciach, majú na svedomí hriech. Tých nebolo treba zabávať, lebo ani neboli schopný modliť sa.