Mária sa ponáhľala

Zázrak vtelenia Slova, uskutočnený mocou Najvyššieho, sa hneď prejavuje v tom, že Mária sa ponáhľa, aby šla poslúžiť svojej príbuznej Alžbete, ktorá bola v 6. mesiaci“ (Lk 1, 36). Mohli by sme povedať, že Lukáš dáva veľký dôraz na udalosť aby dal do rámca celú osobu a život Márie, ktoré sa rozvíjajú v disponibilite slúžiť blížnemu. „Plná milosti“ sa nazýva predovšetkým „služobnicou“ (Lk 1, 38, 48) v Zachariášovom dome sa venuje tým najnižším prácam, aby pomohla Alžbete. Mária vo svojej osobe anticipuje to, čo Ježiš bude prežívať, keď zostúpi do Jordánu, ako keby bol hriešnik, bude oslávený Otcom vo svojom Duchu. Aj ona, ktorá prišla slúžiť Alžbete, je oslávená tým istým Duchom, ktorý hovorí ústami Alžbety ako o „matke môjho Pána“ (Lk 1,43), a o dieťati, ktoré sa zaradovalo v jej lone. Alžbeta žehná Máriu, že uverila a celý jej život spočíva na Slove. Na tento zvláštny pozdrav Mária odpovedá svojim „Magnificat“.  Obraz, ktorý nám Lukáš podáva o Márií, sa dá dobre napodobňovať, ide o to, že slúžiť blížnemu umožní ukázať sa v božskej sláve. Ježiš nám povie, že v tomto spočíva celé naše jestvovanie, uznať ho a slúžiť mu v bratovi, ktorý je hladný, smädný, nahý, chorý, pocestný, zajatec. (por. Mt 25, 31-46) Prečo len službou blížnemu sa uskutočňuje náš život viery? Pretože Boh je trojica osôb, ktoré existujú od večnosti jedna pre druhú, a môžu sa nám dávať v takej miere, ako my vstupujeme do toku ich darovania, keď sa dávame bratom. Napodobňovať Máriu chudobnú služobnicu, je hlavnou podmienkou, aby sme sa dali preniknúť božským životom teraz i v o večnosti.