Sviatosť manželstva

„Čo všetko treba k cirkevnému sobášu?“ – opýtal sa ma istý mladý muž. „Predovšetkým musí mať mladý muž snúbenicu, a naopak“ – hovorím mu – „inak to nepôjde. A potom musí mať primeraný vek, ktorý je stanovený zákonom, u nás osemnásť rokov.“ Mohol som ešte ďalej vymenovávať, čo všetko ešte treba k cirkevnému sobášu, no chcel som počuť dôvod, prečo chce mať svadbu v kostole. Odpovedal tak, ako prevažne časť snúbencov. „Je to super je toho viac na videu. Kamoš mal tiež v kostole, veľmi sa mi to páčilo. V kostole je väčší orgán, než na úrade a farár je lepšie nahodený ako úradník.“ Niektorí ešte vlastne pridajú, že im je vlastne jedno, či v kostole alebo na úrade, ale keď babka nalieha, aby bol v kostole, že aj finančne prispeje, ochotne sa podrobili. Motivácie pre uzavretie manželstva sú rôzne. Napriek tomu, že každý pokrstený človek má právo na cirkevný sobáš, a to i keď je pokrstený len jeden zo snúbencov, mali by pred takým rozhodnutím dobre porozmýšľať. Správne by bolo, keby svadbu v kostole žiadali len tí, ktorí majú vieru, túžia po sviatostnom manželstve, žijú s Ježišom Kristom a chcú v manželstve vytvoriť trojuholník: muž – žena – Kristus. Na chvíľku sa zastavím pri tomto trojuholníku. Dvaja snúbenci si vysluhovali sviatosť manželstva. Manželstvo uzatvorené vo dvojici s Bohom je niečo iné ako pred Bohom. Boh je prítomný i na štátnom úrade, a napriek tomu ho snúbenci nepozývajú k spoluúčasti na ich živote. V Katechizme bode 1601 sa píše: "Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti."