Našla si milosť u Boha

Milosť Božia neuberá nič z podstaty, ktorá je ňou naplnená, ale si necháva svoje vlastné hranice. Dokonca „plná milosti“ nechápe hneď zmysel anjelovho posolstva a Gabriel ju musí uistiť: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha“. (LK 1, 30) Anjelovo slovo takto lepšie vysvetľuje objektívny význam tejto plnosti milosti: božská priazeň je stále s ňou, lebo bola vyvolená od vekov. Anjelovo posolstvo sa uskutočňuje v presnej historickej chvíli, ale je zakorenené vo večnom pláne. Cirkevná Tradícia nadobudla presvedčenie, že toto večné volanie Márie nemôže mať v sebe dedičný hriech. Aj skutočnosť, že je nazvaná „naplnená milosťou“ naznačuje, že v nej nebola nijaká urážka, ani nijaký tieň zla. Ale neprítomnosť dedičného hriechu je vedľajšia, vzhľadom na prítomnosť plnosti milosti, ktorú kresťanský ľud pociťuje, keď ju nazýva „Nepoškvrnená“. Tento titul nemá pripomenúť jej oslobodenie od dedičného hriechu, ale predovšetkým upozorniť na vyvolenie, ktoré jej Boh urobil preto, aby ju dal za matku svojmu Slovu a naplnil ju milosťou primeranou k tomu jedinečnému poslaniu so všetkými dôsledkami, ktoré narodenie Ježiša prináša Cirkvi a svetu. Nádhera milosti v Márii mala by vyžarovať z každého z nás, ktorí sme pozvaní ju napodobňovať, teda k svätosti bez hraníc. Každý jasný, dobrovoľný poklesok musí byť odstránený z nášho života. Boh potrebuje Máriu aj každého z nás, aby mohol dokončiť mozaiku svojho stvorenia. Ak teda jeden človek povie definitívne „nie“ Bohu, bude medzera v plnosti dokonale vykúpeného sveta. Rozjímanie o Márii nám práve pripomína naše povolanie, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec.