Kázeň Mon. Štefana Kluberta na tretiu adventnú nedeľu v roku B

 Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.                           3. Adventná nedeľa v roku B roku1975

 

Mons. Štefan Klubert (dekan Levoča)

 

Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“

 Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.(Jn 1, 6 – 8. 19 – 28)

 

Kdekoľvek sa dnes pohnete, všade sa stretávate s predvianočným ruchom. Ľudia prepĺňajú obchody a robia nákupy k Vianociam. Na uliciach stretávame chodcov s plnými nákupnými taškami. V autobusoch a vlakoch tlačia sa cestujúci s balíkmi nakúpených darov, na strechách osobných áut sa dovážajú vianočné stromčeky. V domácnostiach sa robí veľké upratovanie k sviatkom. A celý tento predvianočný rúch by sme mohli charakterizovať jedným slovom, ktoré visí ako veľký transparent nad životom týchto dní a znie príprava. Všetko sa pripravuje na Vianoce.

Nie je čudné, že aj v kostole sa dnes číta také evanjelium, v ktorom svätý Ján Krstiteľ volá: „Pripravte cestu Pánovi!“

Aby takto iných mohol prizvať k pokániu, najprv nám vo svojom srdci pripravil cestu Pánovi. Odišiel z rodičovského domu, kde boli koberce, záclony a pohodlie, kde boli šatníky plné oblekov, kde sa v kuchyni pripravovali vynikajúce jedlá - a presťahoval sa na púšť, kde víchor a vetry a dažde a búrky šľahali jeho telo, kde on bol oblečený iba v odeve z ťavej srsti a opásaný okolo bedier mal koženým opaskom a jedával iba kobylky upražené slnkom na kameni a lesný med.

Prišiel na púšť preto, lebo potreboval tiché miesto a pokoj na sústredenie mysle a na premýšľanie nad veľkými otázkami života. Načo som na svete? Aký zmysel má môj život? Čo bude so mnou po smrti? Aký je zmysel celého sveta? Kde sa vzal vesmír a milióny hviezd? Kto riadi veľký poriadok vesmíru? Na púšti Ján našiel vhodné miesto na sústredenie. Tam mal veľa času na premýšľanie, tam sa dopracoval k vrúcnemu vzťahu k Bohu. Preto sa Ján Krstiteľ stáva veľkým hlásateľom svojho Boha. Prichádzalo za ním celé Judsko a všetci Jeruzalemčania, aby sa u neho poučili a aby sa podľa jeho príkladu obrátili k Bohu. Podľa príkladu svätého Jána Krstiteľa dnes, vo všetkých kostoloch Cirkvi prostredníctvom svojich kňazov volá: „Pripravte cestu Pánovi.!“

Zamyslime sa: Ján Krstiteľ nevyzýva: Podniknite cestu k Pánovi. Alebo: Poďte k Pánovi! Nie od nás sa nežiada ísť za ním. Ale iba odstrániť prekážky, aby mohol Pán prísť. Cestu vykoná on. A to nie pol cestu – že by sme sa stretli na polceste. Cestu vykoná on. On je hlavný činiteľ pri našom obrátení. On chce prísť k nám. My však musíme chcieť, dovoliť mu prísť. Stačí otvoriť zatvorené dvere na našom srdci.

V tejto chvíli sa Vám slovo pokánie môže zdať príjemnejším, pretože naše obrátenie leží väčším dielom na Božích pleciach. Pozrite sa na obrátenie Márie Magdalény. Premýšľala snáď takto: Musím si najprv očistiť dušu, musím ísť na púšť za Jánom Krstiteľom a v rieke Jordáne sa dať pokrstiť, aby sa mi zmyla z duše vina – škvrna – hriechu, aby som sa potom očistená dostavila pred Ježiša. Keby takto bola pokánie chápala, sotva by bola niečo podnikla. Ale ona stráca z očí seba, svoju osobu, svoju dušu, svoju úlohu, svoju očisťovaciu techniku a taká aká je, prichádza k Ježišovi, sadá si mu k nohám a z lásky, a z veľkej lásky mu bozkáva nohy slzami ľútosti ich zmáča a vlasmi ich utiera. A keď sa na tom jeho hostiteľ pohoršuje, že taká žena ku nemu prišla, že sa najprv neočistila, Pán sa jej zastal: „Vidíte túto ženu?“ Vošiel som do tvojho domu nedal si mi vody na nohy, ale táto žena svojimi slzami zmáčala mi nohy a svojimi vlasmi poutierala ich. Nepobozkal si ma, ale ona odkedy som vošiel, neprestala bozkávať mi nohy. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, pretože mi veľkú lásku preukázala.

Tu vidím správny postup pri pokání netreba myslieť na seba, na svoju rolu, na to čo si o mne budú myslieť druhý, netreba myslieť na svoju očisťovaciu techniku, ani na spovednicu, ani na spoveď, ani na rozhrešenie, ani na kňaza. Treba hľadieť v duchu len na jediné na Ježiša, na jeho srdce, láskavé srdce. Stačí povedať Milujem ťa Pane taká aká som. Milujem ťa Pane taký aký som. Milujem ťa Pane hoci mám hriechy. Milujem ťa hoci som hriešna, hriešny.

A v tej chvíli, pretože miluješ odpúšťajú sa ti hriechy. V tej chvíli stávaš sa znova milovaným synom a milovanou dcérou. Otca nebeského, pod podmienkou, že si pritom ochotný v príhodnom čase, to znamená aspoň raz v roku sa vyspovedať. Keby si sa do jedného roka nevyspovedal, hriechy láskou odpustené sa ti nevrátia, pretože boli dokonalou láskou absolútne zničené. Ale následkom tohto hriešneho zanedbávania stratil by si znova milosť Božiu a žil by si v stave odvrátenia sa od Boha, pokiaľ sa nevyznáš z hriechov, ktoré ti Ježiš odpustil pri dokonalej ľútosti.

A tak dobrý kresťan nezostáva v smrteľnom hriechu až do vianočnej alebo veľkonočnej spovede. Nežije s ťarchou hriechu v duši a v nepriateľstve s Pánom Bohom. Kresťan pristupuje pravidelne k svätému prijímaniu, lebo sväté prijímanie znamená účasť na cirkevnom spoločenstve. Spoločenstve s Bohom zjednotený s naším Pánom Ježišom Kristom. Pokrmom pre našu dušu je Eucharistia taká veľmi potrebná.

Hľa, milí bratia a sestry, cítite teraz, aké je krásne príjemné, príťažlivé kresťanské obrátenie, keď ho takto teologicky chápeme. A tak vás, bratia sestry, pozývam k takémuto pokániu v tomto čase predvianočnej prípravy. Vidíte, že sa vaše srdce naplní pokojom a šťastím, ktoré svet dať nemôže a prežijete jedny z najkrajších Vianočných sviatkov vášho života, čo vám zo srdca i ja sám prajem. AMEN.