Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky. 2. Adventná nedeľa v roku B roku1972
Mons. Štefan Klubert (dekan Levoča)
Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ (Mk 1,3 - 8)
Dnes je už mnoho ľudí motorizovaných a preto sa mnohí zaujímajú o stavbu štvorprúdovej autostrády, ktorá má spojiť Bratislavu s Prahou v dĺžke 330 km tak, aby vodič mohol túto cestu absolvovať za tri hodiny. Táto stavba, ktorej 1 km stojí 13 miliónov korún, je veľmi náročná. Najťažšie úseky sú tie, kde treba vyrovnať s rovinou autostrády nejaký kopec. Kopec je veľkou prekážkou, s ktorou musia zápasiť stavitelia cesty. Prekážkou sú aj hlboké nížiny. Tie treba zase preklenúť mostami. A mnoho iných rozličných prekážok treba prekonať. Napríklad skaly, močariská, stromy, potoky, kanále, rieky ... Koľko to práce stojí, kým sa odstráni a prekoná všetko, aby sa pripravila rovina, priama, široká pohodlná cesta, ktorá stojí dve veľké mestá.
Podľa dnešného evanjelia svätý Ján Krstiteľ hlásal ľuďom, ktorí za ním prišli na púšť: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ Pri tom nemyslel na nijakú autostrádu v krajine, ale na cestu v ľudských srdciach. Pán Boh totiž nekonečne miluje človeka. On nemôže urobiť to, čo my často robíme, že niekoho znenávidíme. On to nevie urobiť. To by prestal byť Bohom, lebo by prestal byť láskou. No napriek tomu, že tak veľmi miluje človeka, nie je dotieravý, nerobí nikomu násilie. Potrebuje, aby človek uvoľnil cestu Božej láske. Aby odstránil prekážky, ktoré bránia Božej láske milovať človeka. Tou prekážkou je smrteľný hriech. Pamätáte sa, ako sa za vojny stavali na dôležitých cestách veličizne betónové zátarasy zastavili postup nepriateľských vojsk.
Smrteľný hriech je taká strašná zátarasa na ceste do ľudskej duše. Boh sa cez ňu nedobíja. Boh nie je násilník nevyhodí ju do vzduchu, Boh nieje votrelec. Čaká, až človek odstráni to čo postavil Bohu do cesty. Lenže nečaká nečinne a bezstarostne. Napomína nás a povzbudzuje nás.
Napríklad aj dnešnú nedeľu slovami svätého Jána Krstiteľa: Pripravte cestu Pánovi – ba ide ďalej: len čo sa rozhodneme pripraviť ju, on sám nám v tom pomáha. Už nie ako násilník a votrelec, ale ako láskavý pomocník. Pán Boh – takrečeno – všetku prácu vykoná za nás. Tak veľmi chce, aby prekážka medzi nami a ním bola čím skôr odstránená.
Je možné, aby sme túto jeho pomoc odmietli? Zamyslime sa nad touto situáciu v živote človeka. Predstavme si vodu, nesmiernej šírky a hĺbky, šíre more. A predstavte si to more rozbúrené. A na ňom pláva malá loďka. Je zmietaná vlnami a ráňaná vetrom. Zrazu sa pod ňou otvorí vlnová priepasť – lodička sa prevráti a topí sa v hlbinách. V spenených vlnách belejú sa dve ľudské ruky. Slabý, úbohý človek zúfalo bojuje a chce si zachrániť život. V rozhodnej chvíli priblíži sa k tomu miestu veľká loď a námorníci už hádžu topiacemu sa záchrane lano. Má ho už celkom pri rukách. Pýtam sa vás: odmietne tento topiaci sa človek toto záchranné lano? Odhodí ho od seba? Viem, že poviete, nie. A dodáte: bol by šialencom, ba bláznom, keby sa nechytil podávaného povrazu.
A predsa moji najmilší, čo sa vám zdá byť šialenstvom, je azda aj históriou vášho vlastného života. Čo sa vám zdá bláznovstvom, uskutočňuje sa azda v živote vašej duše. Azda ste v búrke života klesli do priepasti hriechu. Kalné vody speneného mora zaplavujú vám dušu. A hľa, ktosi sa blíži – pomáhať vám a zachrániť vás. Pán Ježiš ide k vám. A keby priepasť hriechu, do ktorej ste klesli bola akokoľvek hlboká, dočiahne vás jeho ruka, ktorú podáva. Pýtam sa i vás i teraz, ako pred chvíľou: Odmietnete pomocnú ruku? Odhodíte ju od seba?
Viem, že sa neodvážite povedať, že priamo odmietate pomocnú ruku Pána Ježiša. Ale aj to viem, že niektorí si predsa pomyslíte: ešte teraz nie. Až neskôr. Lenže, milovaní bratia a sestry, čím neskôr, tým bude horšia záchrana. V živote pustovníkov je napísané, že anjel raz pozval istého z nich do blízkeho lesa, aby sa pozeral na neznámeho muža, ktorý zbieral drevo. Keď mal nazbieranú veľkú viazanicu dreva, vzal ju na chrbát a chcel s ňou odísť. Ale len pár krokov urobil. Viazanica mu bola ťažká. A hľa, zbieral nové drevo a priviazal ho do viazanice. Potom ju už sotva vládal nadvihnúť. Položil ju na tam a zbieral ďalšie drevo. Ale potom už nevládal viazanicou pohnúť od zeme. Pustovník sa pýtal anjela: Čo robí ten nerozumný človek? Anjel na to: Tu máš obraz takého človeka, ktorý odkladá so svojou záchranou. Ten ku svojim hriechom pridáva stále nové a ďalšie. Akože potom povstane? Preto nesmieme odmietať pomocnú ruku Pána Ježiša, ktorú nám oddávna v tomto adventnom čase podáva.
Pán chce, aby sme teraz povstali z hriechu a odstránili prekážku, ktorá mu je ešte v ceste. Rozmýšľajme o tejto veci tak, ako kedysi bohatí barón Steward, ktorý žil za čias anglickej kráľovnej Alžbety. Tento pán si vraj vydržiaval dvoch kňazov. Jedného vo svojom londýnskom paláci, druhého na svojom letnom zámku, ďaleko od Londýna. Nemali inú povinnosť k nemu, iba čakať kým pánovi dohorí svieca života a vtedy ho vyspovedať. Pán hovorieval: Mám to dobre zariadené. Som zabezpečený – či v paláci, či v letnom zámku. Uprostred cesty prišlo mu zle. Zľakol sa. Zvolal: Postojme, vypriahnite kone a Jeden cválajte pre kňaza do mesta a druhý do zámku! Ktorý skôr priveziete kňaza, dostanete veľkú odmenu! Obaja priviezli kňaza, ale odmenu už nemal kto dať. Barón zomrel.
Viem, že bratia a sestry vám sa protiví takáto vypočítavosť bohatého Pána. A zaiste aj Pánu Ježišovi. Ale zapamätajte si Pán Ježiš chce byť s nami, nie až na konci našej životnej cesty. Chce byť s nami a náš tu a teraz, stále, na celej našej životnej ceste. Vypočítavať si, že až na konci svojej životnej cesty sa s ním zmierim, to je hrubá urážka jeho lásky.
Hneď teraz sa musíme rozhodnúť odstrániť prekážky, ktoré stoja medzi nami a ním. Zlikvidujme vo svojej duši hriech. Dokonalou ľútosťou hneď teraz, pri tejto bohoslužbe, napríklad takýmto zvolaním:
Bože, láska moja, teba milujem,
Preto svoje hriechy veľmi ľutujem.
Nechcem viac uraziť tvoju dobrotu.
Prosím ťa, odpusť mi, pre krv Kristovu.
A potom sa vyspovedajme, aby sme dôkladne zahnali zo srdca, čo je špatné a zlé. Takým to spôsobom pripravíme Pánovi cesty a vyrovnáme mu chodníky, aby už teraz on bol náš a my jeho. Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára