Kázeň Mons. Štefana Kluberta na 7. nedeľu v období cez rok B 1979

 

Ježiš nebol aj „áno“ aj „nie“ on bol iba „áno“                                        7. nedeľa v roku B roku1979

 

Mons. Štefan Klubert (dekan Levoča)

 

Bratia ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“. Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.   (2 Kor 1, 18-22 )

 

Drahí veriaci !

 

            Po skúsenostiach, ktoré dnes ľudia majú kladú si takú otázku; Možno dnes niekomu dôverovať? Prečo? Zdôvodňuje pracovníčka. Na našom zhromaždení pracovník, ktoré ho poznám verejne vystúpil proti náboženstvu a presvedčil ostatných prítomných o jeho škodlivosti a zaostalosti. Asi tri, štyri týždne na to trávila som víkend v istom turistickom stredisku. V kostole pri svätom prijímaní videla som spomínaného pracovníka. Možno ešte niekomu dôverovať?

            Často sa dnes poukazuje, že mnohí doma, v rodine, v úzkom kruhu priateľov správajú sa ako veriaci kresťania, v spoločnosti a na pracovisku zas vystupujú proti kresťanstvu, alebo v lepšom prípade ostanú ticho. Po takýchto skúsenostiach niet div, že sa nastoľuje otázka – či možno ľuďom dôverovať?

            S takou situáciou, akou prezrádza úryvok z druhého čítania, musel zápasiť aj Pavol apoštol. „Bratia! Nech Boh mi je svedok, že naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“. Veď Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorého sme vám zvestovali medzi vami nebolo aj „áno“ aj „nie“, v ňom bolo iba „áno“. A predsa mnohí kresťania sú „áno“ za Krista, ale iba doma, v rodine, iba súkromnom živote, ale pred spoločnosťou sú „nie“ za Krista. Taký postoj a taký prístup sa kvalifikuje ako neúprimnosť a ľudia medzi sebou strácajú dôveru.

            Z čoho vzniká táto neúprimnosť? Svet je rozdelený. Okrem iných delení, je rozdelený aj „áno“ – za Krista, ale aj „nie“ za Krista. Tí ktorí sú proti Kristovi majú v rukách moc. Hmotné dobrá, disponujú človekom, s jeho spoločenským postavením, s jeho existenčnými možnosťami. Tí však „áno“ za Krista majú vieru, spokojné slobodné svedomie, istotu nadprirodzenej spásy a presvedčenie, že za nimi stojí večný a spravodlivý Boh. Avšak človek dneška chce mať oboje a preto aj „áno“ aj „nie“. Takto neúprimnosť sa mu zdá tým najvhodnejším a najšikovnejším riešením v danej situácii. Spisovateľka Rinserová tvrdí, že človek je záhadné stvorenie. Má možnosť stať sa svätcom, ale aj zločincom. Obyčajne však ľudia sa držia kdesi v strede medzi tým. Dá sa potom ľuďom dôverovať? Iste je to príznak veľkej duchovnej a charakterovej úbohosti. 

            Neúprimnosť strata dôvery neobmedzuje sa iba na postoj voči Kristovi či sme sním alebo proti nemu. Neúprimnosť v manželstve vedie k tomu, že manželia sa navzájom klamú a ich manželstvo vedie k tomu, že sa rozpadne. Priatelia bez úprimnosti menia sa v najzaťatejších nepriateľov. Deti z neúprimnosti opúšťajú svojich rodičov. Predstavený nemajú dôveru k svojim podriadeným i podriadený sa odplácajú svojou neúprimnosťou sa odplácajú svojim predstaveným. Neúprimnosťou sa ľudské spolužitie mení vo väzenie kde väzni nedôverujú svojim žalárnikom a tí zase nedôverujú väzňom. Z neúprimnosti je pretvárka, z pretvárky je klamstvo, z klamstva je nepravda. Uchyľovať sa k neúprimnosti iba za to, že úprimnosť, otvorenosť, pravda sa nevypláca, za to sú následky postih, represálie, je známkou veľkej duchovnej a mravnej pokrivenosti. Na neúprimnosti človeka nie je možné stavať krajší život, budúcnosť a tým aj večný život.

            Záchrana ľudstva z mravného a etického závozu je možná iba úprimnosťou a vzájomnou dôverou človeka k človeku. Spomeňme si na príbeh z gréckej mytológie. Orfeus prosí boha podsvetia, aby jeho milovaná Eurydika mohla sa vrátiť medzi živých. Boh podsvetia to dovolil iba s jednou podmienkou, že Orfeus keď povedie Eurydiku nesmie sa obhliadnuť za seba, či za ním kráča ani ju osloviť. Inakšie by sa musela znova vrátiť medzi mŕtvych. Orfeus môže zachrániť a k životu priviesť svoju Eurydiku iba pevnou dôverou, vôľou, že pôjde za ním. Dôverou bez otázok, bez opytovania a obzerania sa. Podobne z podsvetia neúprimnosti k ozajstnému životu ľudstvo môže vyviesť iba vzájomná dôvera, úprimnosť. Dôvera bez otázok, bez ohliadania sa. K vzájomnej dôvere treba mať úctu k ľudskej dôstojnosti, treba milovať človeka. Bez Boha, bez Krista je dôvera k človeku nemysliteľná. Kristus z absolútnej dôvery zomrel na kríži za každého jedného z nás, aby takto vykúpením vrátil nám dôveru v Boha a dôveru v ľudí.

            Treba nám ísť za Kristom, bez ohliadania sa bez otázok a plne dôverovať iba takto nás privedie k úprimnosti, k dôvere, k dôstojnejšiemu a ľudskejšiemu životu. Bez Krista nebude ani dôvery k človeku, k ľuďom navzájom.