Stredoveká spoločnosť mala
hierarchické usporiadanie. Podľa tzv. učenia o trojakom ľude bola
spoločnosť na základe Božieho predurčenia rozdelená na duchovných, šľachticov
a poddaných. Duchovní sa mali modliť za seba a za
iných, šľachta mala ochraňovať seba a iných a poddaní mali pracovať
pre seba aj pre iných. Toto náboženské zdôvodnenie spoločenského usporiadania
stredovekej spoločnosti bolo iba rámcové, pretože okrem týchto základných
skupín existovalo množstvo ďalších spoločenských vrstiev. Základom sociálnej
organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava. Spočiatku sa pôda (léno) udeľovala dočasne, len na
obdobie života lénnika, ktorému bola prepožičaná. Okrem toho pôvodný vlastník
mal právo kedykoľvek mu ju odňať. Najskôr týmto spôsobom získavali pôdu
členovia kráľovskej družiny. Panovník tak odmeňoval ich služby a udržoval
si svoju moc nad nimi. Zároveň sa však zaviazal, že bude svojho lénnika
ochraňovať, bude k nemu spravodlivý a v prípade potreby bude
obhajovať jeho záujmy. Čoskoro však tieto podmienky prestali lénnikom vyhovovať
a chceli, aby pôdu mali v dedičnej držbe, teda aby ju vlastnili aj
ich potomkovia. Navyše sa ukázalo, že panovník už nedokáže uplatňovať zvrchovanú
moc na celom území štátu, ale časť svojej moci musí preniesť na iné osoby. Tak
sa postupne vytvárala šľachta. Základnou
podmienkou jej existencie bol získať právo na dedičnú držbu pôdy. Dedičná držba
pôdy pre šľachtu znamenala, že ju zasa ona môže dávať ako léno iným osobám.
V priebehu vývoja sa tak postupne vytvorili zložité väzby vzájomných
vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Lénnu pyramídu stredovekej
spoločnosti možno teoreticky rozdeliť na svetskú časť a duchovnú časť. Na
vrchole svetskej časti lénnej pyramídy stredovekej spoločnosti bol cisár,
ktorému podliehali kresťanskí panovníci jednotlivých štátov. V rámci
každého štátu boli panovníkovi podriadení šľachtici, ktorí sa zasa rozdeľovali
na viacero vrstiev. Podložie lénnej pyramídy tvorili obyvatelia miest
a dedín, ktorí sa takisto členili na množstvo skupín. Boli viazaní rôznymi
obyčajovými či kodifikovanými právnymi predpismi. Hierarchické vzťahy pritom
nesmerovali len zhora nadol, ale aj zdola nahor. Lénna putá boli vzájomné.
V priebehu vývoja sa tak postupne vytvorili zložité väzby vzájomných
vzťahov nadriadenosti a podriadenosti. Lénnu pyramídu stredovekej
spoločnosti možno teoreticky rozdeliť na svetskú časť a duchovnú časť. Na vrchole svetskej časti lénnej pyramídy
stredovekej spoločnosti bol cisár, ktorému podliehali kresťanskí panovníci
jednotlivých štátov. V rámci každého štátu boli panovníkovi podriadení
šľachtici, ktorí sa zasa rozdeľovali na viacero vrstiev. Podložie lénnej
pyramídy tvorili obyvatelia miest a dedín, ktorí sa takisto členili na
množstvo skupín. Boli viazaní rôznymi obyčajovými či kodifikovanými právnymi
predpismi. Hierarchické vzťahy pritom nesmerovali len zhora nadol, ale aj zdola
nahor. Lénna putá boli vzájomné. Vzdanie
sa časti osobnej slobody bolo kompenzované poskytovanou ochranou či inými
výhodami. Výroba najrôznejších
predmetov bežnej potreby z dreva bola tradičnou každodennou činnosťou
roľníkov a remeselníkov. Výrobu dlabaných misiek, tanierov, lyžičiek,
rôznych paličiek, varešiek, klieští a vidličiek, potrebných pri varení
a manipulácií s nádobami, ďalej korýt, vedier alebo jednoduchých
vydlabávaných člnov (monoxylov), tkáčskych stavov, zvládal každý šikovný
hospodár alebo hospodárka za pomoci jednoduchých nástrojov - sekier
a nožov. Píla vtedy síce už známa bola, ale nebola príliš rozšírená
a ani používaná. Remeselníci: Špecializovanejších
remeselníkov môžeme očakávať v prípade náročnejších výrobkov, akými boli
napríklad kolesá alebo celé vozy či lode, radlá, pluhy, sudy, kade prípadne
tiež štíty, kde bolo treba zložitejšie súčiastky napríklad spojovať
bez pomoci kovových klincov (čapy a pod.) alebo naopak zaobstarané
špeciálnym kovaním. Ďalej poznáme tiež napríklad sústružníkov dreva, bednárov
a sudárov. Bednári vyrábali rôzne misy, dózy, vedrá a ďalšie nádoby
z mäkkého - tzv. bieleho dreva, spojovaného čapmi alebo drevenými obručami
(brezovými, lieskovými). Sudári vyrábali kade, sudy či vedrá na vodu obvykle
z dreva tvrdého - čierneho, s použitím kovových obručí
a ďalšieho kovania. Sudy určené pre víno alebo pivo sa vylievali smolou
a vysírovali. Korytári potom vyrábali rôzne drevené žľaby a korytá.
V ranom stredoveku sa práca vyššie uvedených remeselníkov, pracujúcich
s drevom voľne prelínala - jeden remeselník mohol tak podľa potreby
vyrábať všetko, od sudov cez vedrá po korytá. K presnejšiemu vymedzeniu
a vyčleneniu na jednotlivé remeslá došlo až neskôr, pri výrobnej špecializácií
vo vrcholnom stredoveku.
piatok 5. februára 2021
Stredoveká spoločnosť
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára