Nebuďte na pohoršenie...! 6.
nedeľa v roku B roku1979
Mons. Štefan Klubert
(dekan Levoča)
Bratia či jete, či pijete, či čokoľvek
robíte, všetko robte na Božiu slávu. Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani
Grékom, ani Božej cirkvi, ako sa ja chcem páčiť všetkým vo všetkom
a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista. (1 Kor 10,31-11,1 )
Drahí veriaci !
Do farnosti prišiel mladý, šikovný
kňaz. Začal horlivo a sľubne účinkovať. Svojim zjavom, vystupovaním
a svojou prácou získal sympatie mládeže, ktorá za nim išla, ale aj ostatní
veriaci si ho vážili. Pustil sa do opravy fary, ba pomýšľal aj postaviť nový
kostol. Zaťažoval sa menej potrebnými úlohami, zaťažovali ho aj veriaci. Mládež
chodila za ním na faru, veriaci ho pozívali do domov na návštevy, na posedenia.
Zaplietol sa nešťastne do známosti, ale aj do istých finančných machinácii.
Jedno skončilo nezákonným potomstvom a druhé väzením. Na pracoviskách,
v závodoch sa rozoberal jeho prípad ako senzácia, ako pohoršenie. Mládež, ktorá ho tak zbožňovala, veriaci,
ktorí si ho tak vážili odvrátili sa nielen od neho, ale aj od viery, od Cirkvi,
od kresťanstva. Pohoršenie má v sebe veľkú ničivú a pustošiacu silu.
Nielen kňazi, ale aj veriaci dávajú pohoršenie iným kresťanom
a nekresťanom. Do nedávna žil vzorným manželským rodinným životom. Platil
za čestného, statočného kresťana. Pre lásku k iste rozvedenej rozviedol sa
so svojou manželkou, zanechal deti a žije takto v pohoršení. Mnohí sa
pozastavujú nad tým ako sa to zrovnáva s jeho doteraz tak presvedčivým
kresťanstvom. Syn pohoršil sa nad svojim otcom, ktorého považoval za
charakterného človeka. Zistil však, že otec sa inak správa doma a inak
v spoločnosti, že je slaboch a zbabelec. Bohužiaľ aj my veriaci
kresťania môžeme pohoršovať, ak nežijeme kresťanským životom, ak zrádzame svoju
vieru, ak skrývame svoje kresťanstvo, ak nepodávame vo svojich slovách
v skutkoch, vo svojom živote skutočného pravdivého, a živého Krista,
ale iba jeho karikatúru. Mnohí tí čo neveria, čo stratili vieru, čo neplnia
svoje náboženské povinnosti, ako dôvod, príčinu motív uvádzajú nejaké
pohoršenie. Ľudia akosi viac sa dokážu oduševniť, nadchnúť konkrétnou osobou
ako ideou, myšlienkou, ktorú dotyčná osoba stvárňovala. Preto Pán Ježiš uznáva,
že za všetkým sú ľudia a ľudia môžu aj sklamať. Pohoršenia sú síce
nevyhnutné, ale beda človekovi, pre ktorého pohoršenie prichádza. Beda svetu
pre pohoršenie. Cirkev svätá sa na nás obracia slovami svätého Pavla apoštola –
v dnešnom druhom čítaní – „Nebuďte
na pohoršenie ani Židom, ani Grékom (v našej reči – ani veriacim, ani
neveriacim), ani Božej Cirkvi“. Nestačí nám iba to negatívne, nedať
pohoršenie, ale treba nám pozitívne zdolávať možnosť a príležitosť
k pohoršeniu. Apoštol Pavol dáva tu tri rady. Prvá – „Či jete, či pijete, či už čokoľvek konáte, konajte všetko na slávu
Božiu!“ Tieto slová znejú nám samozrejme, ale keby sme skúmali
a rozoberali naše skutky, naše počínanie, museli by sme kriticky priznať,
že v mnohom nehľadáme Boha, jeho česť a slávu, ale seba, svoju slávu.
Spomínaný kňaz očarený a zaslepený úspechmi začal hľadať viac seba, svoju
popularitu a nie slávu Božiu a tým skĺzol na cestu, ktorá bezpečne
vedie k pohoršeniu. Dobrý úmysel konať všetko na česť a slávu Božiu,
vzbudený hneď zrána a dodržiavaný cez celý deň, dáva nám záruku, že naše
myšlienky, slová a skutky budú mať hodnotu neba, hodnotu nadprirodzenú,
hodnotu večnosti a nás ochráni pred pádom, pred pohoršením. Druhá Pavlova
rada znie „Nemáme hľadať svoj prospech, ale prospech mnohých, aby boli spasení“
Už Pán Ježiš upozornil „kto hľadá iba svoj život ... svoju dušu , ten stratí
ho..., stratí ju. Kresťanstvo je náboženstvom lásky k Bohu
a k blížnemu a nie náboženstvom sebectva, náboženstvom vlastného
prospechu. Preto mnohí veriaci stroskotali pohoršením, lebo hľadali iba svoj
prospech, hľadali iba výhody pre seba, pre svoju rodinu. Kresťan má mať stále
pred očami, že nemá žiť iba sebe, ale že je údom tela Kristovho. Ak žije
a správa sa čestne, mravne a spravodlivo, ak žije tak ako si to praje
Kristus, vtedy prispieva k životu celého tela Cirkvi Kristovej, jeho život
prináša prospech iným, prispieva k spáse mnohých. Hriech je sebectvo,
hľadanie seba svojho prospechu vždy končí pohoršením, ktoré škodí nám,
a zvádza iných ku hriechu, prekáža iným k spáse. Taká je zákonnosť
kresťanstva. Treba nám pamätať nato aký príklad dávame. Tretia rada Pavla „Buďte mojimi nasledovníkmi, ako aj som
Kristov“ Apoštol Pavol stál sa veľkým tým, že nasledoval Krista. Našou
úlohou dnes je krajší, slobodnejší a ľudskejší život s Kristom. To čo
prosil nás Kristus. Máme byť soľou tejto zeme a svetlom tohto sveta. Buďme
dnešnému sklamanému zmietanému, hľadajúcemu svetu povzbudením a nie
pohoršením. To je vôľa Kristova, to je vôľa Cirkvi!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára